Česká energetika vstúpila do fázy, keď sa už nerozhoduje o tom, či sa fotovoltika presadí, ale ako s ňou budú firmy pracovať. Solárne elektrárne sa v roku 2025 stali tretím najväčším zdrojom výroby elektriny v Českej republike a ich ročná výroba dosiahla približne 4,7 TWh, čo predstavuje viac než dvadsaťpercentný medziročný nárast. Tento vývoj jasne ukazuje, že fotovoltika sa stala štandardnou súčasťou energetiky.

Zároveň sa však ukazuje, že samotná inštalácia fotovoltickej elektrárne už firmám automaticky nezaručuje úspory. PV SERVICE PLUS na tento fakt dlhodobo upozorňuje. Energetický trh sa mení rýchlejšie než technológie a firmy, ktoré sa sústredia iba na výrobu elektriny, začínajú narážať na nové limity trhu aj distribučnej sústavy. „Samotná FVE už dnes nestačí. Ak firma nemá systém na riadenie výroby, batérie a plán využitia prebytkov, môže sa stať, že vyrobená energia neprinesie očakávané úspory a dokonca môže generovať dodatočné náklady,“ vysvetľuje Eduard Michna, technický riaditeľ PV SERVICE PLUS.

Rok 2025 potvrdil výrazný nárast hodín s nulovou a zápornou cenou elektriny. Počas roka sa elektrina viac než 370 hodín obchodovala za cenu, ktorá pre výrobcov nemala ekonomickú hodnotu. Tieto situácie sa objavujú najmä v obdobiach vysokej výroby z fotovoltiky, keď ponuka elektriny výrazne prevyšuje aktuálnu spotrebu. Pre firmy bez možnosti akumulácie alebo riadenia to znamená, že prebytky energie dodávajú do siete v čase, keď je elektrina najlacnejšia alebo dokonca zaťažená dodatočnými nákladmi.

Z technického pohľadu ide predovšetkým o nesúlad medzi výrobou a spotrebou. Fotovoltické elektrárne vyrábajú najviac energie okolo poludnia, zatiaľ čo väčšina firemných prevádzok má spotrebné špičky v iných častiach dňa. Tento rozdiel bol v minulosti čiastočne prehliadaný, no so zavedením pätnásťminútového obchodného intervalu na trhu s elektrinou má každá odchýlka priamy finančný dopad. Čím vyšší je inštalovaný výkon fotovoltiky, tým väčší význam má presné riadenie tokov energie. Práve tu prichádza k slovu prístup, ktorý PV SERVICE PLUS dlhodobo presadzuje. Fotovoltika je v tomto poňatí chápaná ako prvý krok, nie ako finálne riešenie. Skutočnú hodnotu prináša až prepojenie fotovoltickej elektrárne s batériovým úložiskom a inteligentným energetickým manažmentom. Batériové systémy umožňujú ukladať prebytky energie v čase, keď je elektrina lacná alebo záporná, a využívať ich neskôr v časoch vyššej spotreby alebo vyšších cien. Zároveň slúžia ako nástroj na obmedzenie pretokov do distribučnej siete a stabilizáciu odberu.

Technicky ide o riadenie výkonu v rozsahu sekúnd až minút, ktoré sleduje aktuálnu výrobu, spotrebu, stav batérie aj limity pripojenia. Energetický manažment rozhoduje, či energiu uložiť, spotrebovať v areáli, využiť na nabíjanie vozidiel alebo v obmedzenej miere dodať do siete. Vďaka tomu sa firmy vyhýbajú penalizáciám, znižujú distribučné poplatky a zvyšujú podiel vlastnej spotreby vyrobenej elektriny.

Tento koncept sa v praxi osvedčil napríklad v priemyselnom areáli s veľmi obmedzeným pripojením k distribučnej sieti, kde bolo cieľom elektrifikovať firemný vozový park vrátane nákladných vozidiel. Areál mal k dispozícii pripojenie s výkonom približne 110 kW, ktoré by samo osebe neumožnilo prevádzku väčšieho počtu nabíjacích staníc. Riešením navrhnutým a realizovaným PV SERVICE PLUS bola inštalácia fotovoltickej elektrárne s výkonom 99 kWp, doplnenej o batériové úložisko s kapacitou 2 MWh a výkonom 1 MW. Súčasťou projektu boli carporty s integrovanou fotovoltikou a kombinácia striedavých aj jednosmerných nabíjacích staníc. Kľúčovým prvkom celého systému bol energetický manažment, ktorý riadi tok energie tak, aby nikdy nedošlo k prekročeniu maximálneho odberu z distribučnej siete, aby boli eliminované nechcené pretoky a aby sa maximálne využívala vlastná výroba. Vďaka batériovému úložisku je možné pokrývať aj energeticky náročné nabíjanie bez potreby výstavby novej transformačnej stanice alebo navyšovania rezervovaného príkonu.

Ďalší revolučný prvok, ktorý v rokoch 2026–2027 výrazne ovplyvní prevádzku firiem, je komunitná energetika a zdieľanie prebytkov. Vďaka legislatívnym zmenám Lex OZE II a III budú firmy schopné efektívne zdieľať vyrobenú energiu medzi jednotlivými pobočkami alebo dokonca v rámci energetického spoločenstva s ďalšími subjektmi. „Zdieľanie energie medzi pobočkami alebo v rámci komunitného spoločenstva je trend, ktorý zásadne zmení návratnosť investícií do FVE a batérií,“ hovorí Radovan Hloška, výkonný riaditeľ PV SERVICE PLUS.

Ďalší zásadný trend predstavuje agregácia flexibility. Veľké batériové úložiská, ako je napríklad spomínaná jednotka 2 MWh, nebudú slúžiť iba interným potrebám firmy, ale zároveň budú schopné poskytovať služby výkonovej rovnováhy pre prenosovú sústavu, čím sa stanú aktívnym prvkom trhu. Firmy tak môžu získať dodatočné príjmy a skrátiť dobu návratnosti investícií. Princíp agregácie flexibility bude v nadchádzajúcich rokoch štandardom a firmy, ktoré ho využijú včas, získajú konkurenčnú výhodu.

Výhľad na roky 2026 a 2027 naznačuje, že podobných situácií bude pribúdať. Ďalší rozvoj fotovoltiky povedie k vyššej volatilite cien elektriny, častejším obdobiam extrémne nízkych cien a ďalšiemu sprísňovaniu podmienok pripojenia. Firmy, ktoré dnes pracujú s fotovoltikou izolovane, budú čoraz častejšie riešiť obmedzenia výroby a zbytočné straty. Naopak firmy, ktoré investujú do riadených energetických systémov s akumuláciou, komunitným zdieľaním a možnosťou agregácie flexibility, získajú stabilnejšie náklady, vyššiu energetickú sebestačnosť a väčšiu kontrolu nad svojou energetikou.

PV SERVICE PLUS v tomto kontexte vystupuje ako partner, ktorý firmám pomáha orientovať sa v technických, ekonomických aj trhových zmenách. Nejde iba o inštaláciu technológií, ale o návrh celého systému, ktorý dáva zmysel dnes a obstojí aj v podmienkach rokov 2026 a 2027. Energetika sa stáva strategickou oblasťou podnikania a schopnosť ju aktívne riadiť, zdieľať a flexibilne využívať bude jedným z kľúčových faktorov konkurencieschopnosti v nasledujúcich rokoch.

prečítať článok